Ostrov Rhodos – vraj najvyhľadávanejšie turistické miesto v Európe. Tieto slová platia vtedy, keď je človek pri sile. Keď má chuť žiť alebo keď sa tú chuť snaží v sebe nanovo objaviť. Áno, vtedy pociťuje túžbu cestovať, objavovať, tešiť sa z každého nového dňa. Keď ho však nečakane zastaví dotyk smrti, túžba po živote sa stráca.
Všetci si viac menej uvedomujeme, že smrť je pripravená pre všetkých. Nahlas alebo v tichosti premýšľame nad tým, aké to asi bude. Kedy sa to stane. Bude to bolieť?
Niečo vám prezradím. Túto skúsenosť mám za sebou. Ležím práve na tom najvyhľadávanejšom ostrove už niekoľko stoviek rokov. Myslel som si, že zomieranie bolí. Hm, nebolo to až také namáhavé. Priznám sa, že väčšiu bolesť som cítil pri pohľade na mojich rodičov. Stáli nado mnou a v zúfalstve premýšľali nad tým, ako ma vytrhnúť z moci smrti, ako mi predĺžiť život. Bol som veľmi mladý, nič som neskúsil, nič som nevidel a čas môjho života bol zrátaný. Nás všetkých bolelo poznanie, že smrť vie byť krutá, keď zastihne rodičov a vezme im mladého syna. Pripraví ich o radosť a nádej do budúcich dní. Preto tu ležím a vydávam svedectvo všetkým, ktorí sa zastavia nad mojím hrobom. Pripomínam každému, že zomieranie nebolí, bolí beznádej, ktorá sa objaví po smrti.
(Spracované podľa Werner Peek, Griechische Grabgedichte n° 121)
