Zničí smrť navždy. Pán Jahve zotrie slzu z každej tváre, … Plesajme a tešme sa zo spásy, ktorú nám priniesol.
Smrť bola odvekým nepriateľom človeka. Prichádzala nečakane. Zanechávala po sebe spúšť plnú smútku, otázok a nejasných odpovedí. Neexistovalo nič, čo by ju mohlo zastaviť. Najhoršou na jej konaní je beznádej a neistota. A preto, ak človek po niečom túžil, tak to bola práve nádej, ktorá by dala životu skutočný zmysel.
Už prorok Izaiáš predpovedal zánik smrti. V dávnom proroctve zaznievajú tieto povzbudivé slová: „Zničí smrť navždy. Pán Jahve zotrie slzu z každej tváre, odstráni z celej zeme potupné postavenie svojho ľudu, lebo to povedal Jahve, na neho sme čakali, aby nás zachránil; to je Pán, na ktorého sme čakali. Plesajme a tešme sa zo spásy, ktorú nám priniesol.” (Iz 25,8)
Po istých dejinných udalostiach sa v Novej zmluve stretávame s obratom. Ľudia zrazu zisťujú aké je to žiť s pocitom nádeje. Konštatujú, že je to skutočná úľava, oslobodenie a istota. Nie žeby strata blízkeho človeka nebolela. Bolela, samozrejme, veď sa objavovali aj otázky „Prečo?“ Avšak upadať do skepsy a beznádeje už nebol dôvod.
Čo spôsobilo tento obrat? Ježišova smrť na dreve kríža a Jeho vzkriesenie. Jeho príbeh je istým predobrazom – vzorom nachystaným pre každého človeka. Smrť nie je definitívna. Po smrti príde večný život, alebo večné zatratenie. Spoločenstvo so vzkrieseným Kristom, alebo plač a škrípanie zubov. Teraz sme v štádiu očakávania a nádeje. Zaujať postoj – áno alebo nie – má možnosť každý z nás.
Ježišovo vzkriesenie dáva veriacim silu veriť vo všetko pravdivé, spravodlivé, láskavé. Žiť nádejou – za to sa nemusíme hanbiť.
