„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, ktorí sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“.
Milé sestry a bratia v Kristu!
Je začiatok nového roka, na čo je dobré upriamiť svoju pozornosť? Aké predsavzatie si stanoviť a k čomu sa vracať? Dnešný biblický text nám takú možnosť ponúka: chce naučiť ako byť vďačný z duchovného hľadiska. Pán Ježiš sediac na vrchu blízko Galilejského jazera oslovuje všetkých slovami: „Vy ste soľ zeme … vy ste svetlo sveta“ (vv. 13b-14b).
Všimnime si, že sa prihovára všetkým, čo tam sedia. Nie je to žiadny uzavretý kruh učeníkov a učeníčok, ktorí splnili nejaké podmienky vyvolenia či zasvätenia. Nie, oslovuje každého. A pripomína, že každý z nás je soľou a svetlom.
Ďalšou zvláštnosťou je lokalita, vymedzenie, miesto pôsobenia každého z nás. Kde máme pôsobiť? Doma, v skrytosti? Vo svojom vnútri? Nie. „Soľ zeme“, „svetlo sveta“. Cieľom je svet: všade kde sa nachádzame, máme soliť a svietiť, pôsobiť, vplývať. Pretože poznáme niečo, čo môže obohacovať iných a meniť ich životy.
Za čo máme byť vlastne vďační? Ako súvisí tento biblický text so mnou? Odpoveďou je vlastne porozumenie Ježišovmu príbehu a jeho význam pre môj život. Pochopíme ho až všetkých udalostiach – Veľkej noci, vzkriesení a nanebovstúpení.
Pretože, keby sme sa na náš text pozerali ako tí, ktorí s ním sedeli na vrchu, Jeho slová by sa nám páčili, ale nič z toho by sme nepochopili.
A tu sa dostávame k prvému výnimočnému daru, na ktorý máme myslieť každý jeden deň – skúsenosť so Vzkrieseným Ježišom. Uvedomenie si, že niekto za mňa zomrel, aby som sa ja mala lepšie. Poznanie, že tento život, vzťahy, manželstvá, priateľstvá majú svoje pokračovanie v kráľovstve Božom.
Skúsenosť, že na nič, nech prechádzam čímkoľvek nie som sama. Pretože je tu so mnou prítomný vzkriesený Kristus. Sám Pán Ježiš pred svojím nanebovstúpením hovorí „som s vami po všetky dni“ (Mt 28,20b).
Ďalšia vec, za ktorú máme byť vďační a povolával k veľkej zodpovednosti je, že v každom z nás prebýva Duch Boží. Apoštol Pavol hovorí „Čo neviete, že ste chrám Boží a že vo vás prebýva Boží duch? … Lebo Boží chrám je posvätný a tým chrámom ste vy“ (1K 3,16-17). Ďalším darom sú dary Ducha svätého – láska, radosť, pokoj, ochota, trpezlivosť … (G 5,22-23). Poznáte ich, však?
Všetko toto veľmi úzko súvisí s Božím vyvolením. Sme jeho deťmi, ktoré si vyvolil a ku ktorým sa priznáva „Môj(a) si ty!“ (Iz 43,1), „Veď ty znamenáš v mojich očiach mnoho, si cenný(/á)“ a ja ťa mám rád“ (v. 4), „Neboj sa, veď som s tebou“ (v. 5).
Všimnime si, koľko dôležitých vecí vyplýva z Ježišovho oslovenia „ty si soľou, ty si svetlom“. Skúsenosť s Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, Ježišova dennodenná prítomnosť v mojom živote, posvätenie mojej osoby natoľko, že zo mňa robí svoj chrám, miesto prebývania, ba dokonca mi dáva zvláštne dary a nakoniec láska, akou ma prijíma. Bez podmienok „môj si, mám ťa rád!“.
Toto všetko je nielen rýchle zopakovanie si kresťanského učenia či konfirmačnej látky, ale je to naša každodenná realita, ktorú si máme pripomínať: „Som vzácny(-na) v Božích očiach“!
Ak si uvedomíme svoju výnimočnosť, rýchlo pochopíme aj Ježišove slová, ktoré predniesol svojim poslucháčom na Hore blahoslavenstiev: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“.
Skúšali ste už jesť vaše obľúbené jedlo bez soli? Asi nie, veď kto by si chcel pokaziť chuť obľúbeného jedla? Prípadne, testovali ste niekedy, aké to je jesť so soľou a bez nej? Aj bez veľkých pokusov vieme povedať, že soľ je dôležitá ingrediencia pri varení. Bez nej by to jedlo nebolo chutné.
A pritom stačí štipka, aby nastala zmena. Podobne aj svetlo, ktoré večer čo večer svieti. Nevnucuje sa, ani neotravuje. Je tiché, nenápadné, ba dokonca hreje. A to je ďalší obraz, ktorý je nám blízky a ktorý poukazuje na to, akými kresťanmi máme vlastne byť.
Ešte jednou zvláštnosťou Ježišovho výroku je čas, ktorý používa. Pán Ježiš hovorí v prítomnom čase „vy ste“, nie vy sa “musíte stať”, vy alebo „vy raz budete“, „raz sa stanete“.
Vy, ktorí si teraz čítate tieto riadky, ste soľou zeme! Vy ste svetlom sveta. Vy už teraz máte všetko na to, aby ste vydávali svedectvo o Ježišovi Kristovi, o Jeho láske a vernosti. Máte všetko k tomu, aby ste žili tým, čomu ste kedysi uverili a hovorili o tom aj iným.
Ale nie vnucovaním sa, žiadnym násilím, ale tou láskou, radosťou a pokorou, ktorú v sebe máte ako dar od Ducha svätého. Stačí máličko, aby sa menili okolnosti okolo nás. Vo veľkých dávkach aj soľ aj svetlo pôsobia škody, pachuť a odmietnutie.
Ak máte strach ako sa to robí – ako svedčiť – krásou toho všetkého je, že na nič nie ste sami. Pri každom z vás a v každej situácii je s vami vzkriesený Pán Ježiš, ktorý chce cez vás hovoriť. Dovoľte mu hovoriť cez vás. Dovoľte mu, nech si vás používa na povzbudenie ostatných. Amen.
