Šalamún sa stal zaťom egyptského kráľa, faraóna, vzal si za ženu faraónovu dcéru a priviedol ju do Dávidovho mesta čakajúc na dokončenie svojho paláca, Jahveho chrámu a hradieb okolo Jeruzalema. Ľud obetovával na výšinách, lebo do tých čias ešte nebol postavený dom Jahveho Menu. Šalamún miloval Jahveho a riadil sa príkazmi svojho otca Dávida, ale aj on obetoval obety a kadidlo na výšinách. Kráľ išiel do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo tam bola najdôležitejšia výšina. Šalamún obetoval na tomto oltári tisíc celopalov. V Gabaone sa Jahve zjavil Šalamúnovi v noci vo sne. Boh povedal: “Žiadaj si, čo ti mám dať!” Šalamún odpovedal: “Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo on kráčal pred tebou s vernosťou, spravodlivosťou a s úprimnosťou srdca voči tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, dovolil si, aby jeden z jeho synov mohol dnes sedieť na jeho tróne. Teraz, Jahve, Bože môj, ty si ustanovil za kráľa mňa, svojho sluhu, namiesto môjho otca Dávida, a ja som ešte len malý chlapec, neviem si počínať ako vládca. Ja, tvoj sluha, som uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu takého početného, že ho nemožno spočítať ani porátať. Daj svojmu sluhovi srdce, ktoré vie počúvať, aby mohol spravovať tvoj ľud spravodlivo a rozlišovať medzi dobrom a zlom. Veď kto by mohol spravovať tvoj ľud, ktorý je taký veľký?” Pánovým očiam sa zapáčilo, že Šalamún vyslovil túto žiadosť, a Boh mu povedal: “Pretože si si žiadal toto a nežiadal si si dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale žiadal si si múdrosť, aby si mohol súdne rozlišovať, pozri, urobím podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže nebolo tebe rovného pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. A dávam ti aj to, čo si nežiadal: také bohatstvo a slávu, že sa ti nevyrovná nikto z kráľov po všetky tvoje dni. A ak budeš kráčať po mojich cestách a zachovávať moje zákony a prikázania, ako to robil tvoj otec Dávid, dám ti dlhý život.” Šalamún sa prebudil a videl, že to bol sen. Vrátil sa do Jeruzalema, predstúpil pred archu Pánovej zmluvy, obetoval celopaly a obety spoluúčasti a vystrojil hostinu pre všetkých svojich dvoranov.
Milé sestry a bratia v Kristu!
Biblický text z 1. knihy Kráľov (3,1-15) nám približuje Šalamúna, ktorý je mladý a neskúsený. Po svojom otcovi zdedil veľkú ríšu – vidí nespočetné množstvo ľudí, s rôznymi potrebami. Je mu jasné, že nie všetky národy, ktoré tvorili dávidovskú ríšu, sa stali jej súčasťou dobrovoľne. Mnohé si Dávid podmanil násilím. Mnohé by sa najradšej vzbúrili, vyvolali rozbroje … , a preto si Šalamún kladie otázku, Čo mám robiť?
Vtedy dochádza ku dôležitému momentu: Pán Boh sa mu núka do vzťahu, dáva mu možnosť vybrať si „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ (v. 5) a necháva ho slobodne sa rozhodnúť. Toto je moment, ktorý nás môže inšpirovať. Pretože to, čo sa deje v prípade Šalamúna, sa opakuje v našich životoch. Žiadaj si odo mňa čo chceš, slobodne sa rozhodni.
Každý deň máme na výber minimálne z dvoch možností. Buď necháme priestor vlastnému rozumu s odôvodnením, že Pán Boh aj tak neexistuje, alebo sa o mňa nezaujíma alebo … tu si môžeme dosadiť každý vlastnú výhovorku. No, môžeme sa pýtať aj na Božiu vôľu, čím prejavíme túžbu byť žiť v Jeho prítomnosti.
Šalamún si volí vzťah s Hospodinom a pýta si od Neho naozaj zvláštnu vec: chce múdrosť. Ale pozor! Nie intelektuálneho charakteru. Ale múdrosť praktickú, – „aby mohol rozoznávať dobré a zlé“ (v. 9), ktorá mu pomôže byť dobrým a spravodlivým panovníkom. Múdrosť, ktorou lepšie pochopí človeka a jeho potreby.
Odpoveď Hospodina je nasledovná: „dám ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo, ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, aký si ty. Dám ti aj to, čo si nežiadal: bohatstvo i slávu … a ak budeš zachovávať moje ustanovenia … predĺžim aj tvoje dni“ (1Kr 3,13-14)
Božie obdarovanie sa tu nekončí. Z ďalších kapitol čítame, že od Hospodina dostal aj intelektuálnu múdrosť, ktorá obohacovala myslenie nielen jeho poddaných (napr. Šalamúnov súd, 1Kr 3,16-28), ale aj myslenie iných národov „múdrosť a rozvahu … široký rozhľad“ (1Kr 5,9a.14).
Šalamúnov dávny príbeh nám zrkadlí dôležitú otázku: Koľko priestoru dáme Pánu Bohu v našom živote? Výsledky môžu byť nasledovné: ak necháme Ducha Božieho, aby nás viedol, aby sa k nám prihováral a usmerňoval naše myšlienky, uvedomíme si, že na životné výzvy nie sme sami.
Ak však uprednostníme naše človečenstvo, vlastné rozhodnutia, zamotáme sa a obviníme všetkých naokolo. Vzhľadom na to, že sme stvorení rozmýšľať, vytvárať si vlastné názory, ťažko prijímame riadenie nášho Boha. Šalamúnov príbeh je však o tom, že ak konáme podľa Božej vôle, máme dostatok všetkého.
Faktom je, že to najťažšie je rozhodnúť sa a učiť sa dôverovať. Je to chodenie po tenkom ľade. Logika vecí v mnohom nepustí. Chodiť po tenkom ľade je nemožné! Veriť zázrakom nie je také jednoduché. Neustále si opakovať, že ten Duch Boží, Duch Kristov je so mnou prítomný a na nič nie som sám/sama, tiež nie je ľahké.
Ale práve o tom je cesta viery, na ktorú sme každý deň upozorňovaní. Zvláštnosťou je, že iba 3 % celkovej populácie veria tomu, že existuje absolútne dobro a to dobro zažívajú vo svojich životoch. 75 % sú skeptici, ktorí fungujú na princípe – zlo je to, čo nás obklopuje. Dobro je občasné.
Šalamún je pre nás výzvou a príkladom viery zároveň. Takže Čo môžem dať dnes Pánu Bohu? Môže to byť naše myslenie, čas a prítomnosť.
To je tak všetko, čo vlastníme. Terajší moment. Nikto z nás netuší, čo bude o chvíľu. Terajší moment však môže rozhodnúť o mojej budúcnosti (aj o pobyte v nebi alebo pekle).
Niekedy je dobré sledovať aj reakcie okolia. A vnímať, či naše deti, vnúčatá chodia za nami s otázkou: „Povedz mi viac o tom Bohu, v ktorého veríš. Kto je to, že Ti dáva silu zvládnuť aj nemožné situácie?“
Majme na pamäti, že naše dennodenné postoje buď priťahujú alebo odpudzujú. Buď sme inšpiráciou alebo znechutením. Otázka teda zostáva, kto sme vo vzťahu k našim blížnym? Akým spôsobom im približujeme svoj vnútorný svet? Kto vlastne sme? Ľudia pokrstení v citrónovej šťave alebo atrakciou v lákavosti, milosrdenstve, odpúšťaní? Aký je náš pomer medzi dôverou Pánu Bohu a spoľahnutím sa na vlastné rozhodnutia?
Zo Šalamúnovho príbehu vyplýva dôležité ponaučenie: Boh je verný vo svojich zasľúbeniach! Zásadné rozhodnutie záleží iba na nás!
