Warning: is_readable(): open_basedir restriction in effect. File(/includes/fbwpml.php) is not within the allowed path(s): (/home/ve028800:/usr/share/pear) in /home/ve028800/www_root/wp-content/plugins/facebook-for-woocommerce/includes/Integrations/Integrations.php on line 61
To, čo rozhoduje (Predposledná nedeľa cirkevného roka) | optikaviery.sk

To, čo rozhoduje (Predposledná nedeľa cirkevného roka)

by Andrea
„Zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a zachytáva všetky druhy rýb. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“
Evanjelium podľa Matúša 13,47-50

V evanjeliách je mnoho Ježišových podobenstiev. Zvyčajne sa začínajú slovami „kráľovstvo Božie je podobné …“. Potom nasleduje nejaký príklad zo života. Napr. horčičné zrnko – najmenšie zo všetkých semien alebo kúkoľ jedovatá rastlina, súca na spálenie alebo stratená ovečka, tak dôležitá pre obživu. Sú to témy, ktorým ľudia, žijúci z pôdy veľmi dobre rozumeli.

Otázkou je Prečo podobenstvá nepopisujú presne kráľovstvo Božie? Bolo by to omnoho jednoduchšie, keby sme vedeli, čo nás čaká. Táto predstava by nám pomáhala zvládať ťažké chvíle.

Jednou z odpovedí prečo to tak nie je – je vyvrátiť naše predstavy a očakávania, ktoré nosíme vo svojich mysliach. Keby sa nás niekto spýtal: chcete mať ideálneho politika, ktorý bude dozerať na vaše blaho? Bude dokonalý morálne a duchovne? Samozrejme. Chceme takého!
Chcete žiť pokojným a bezstarostným životom? Samozrejme! Áno.
Chcete prijímať a odpúšťať všetkým, ktorí vám akýmkoľvek spôsobom ublížili? No, tak toto už nechceme!

Aj preto hovorí Pán Ježiš „kráľovstvo Božie je podobné …“. Jeho predstavy o kráľovstve Božom sú iné ako tie ľudské. Používa obrazy, ktorým rozumieme, ktoré nielen spríjemnia naše snenie o budúcnosti. On nás zároveň učí nahliadnuť do myslenia, do postojov druhého človeka a premýšľať nad jeho pohnútkami.

Jedným z hlavných rysov Božieho kráľovstva je možnosť rozhodnúť. Byť alebo nebyť súčasťou kráľovstva Božieho – nielen toho budúceho, ale aj toho prítomného. Pán Ježiš hovorí „kráľovstvo Božie je medzi vami“ alebo podľa iného prekladu „kráľovstvo Božie je vo vás“ (Lk 17,21)

Ako môže vyzerať také kráľovstvo Božie v praxi? Vo mne? A medzi nami?

Jedného rabína sa pýtali, prečo nie je 10 Božích prikázaní uvedených na samom začiatku Biblie. Rabín im rozpovedal príbeh: „Do jedného mesta prišiel človek a povedal ľuďom: Chcem nad vami vládnuť ako kráľ. Oni povedali: urobil si pre nás niečo, že chceš nad nami vládnuť?

A tak kráľ postavil obranný múr, priviedol vodu do mesta a bojoval za nich vojny.
Potom im znova povedal: Chcem nad vami vládnuť! A ľudia odpovedali: áno, áno.

Prečo nie je 10 Božích prikázaní na samom začiatku Biblie? Pretože je ťažšie dodržiavať pravidlá niekoho, koho nepoznáme. Aj Pán Boh najprv vyviedol svoj ľud z egyptského zajatia, rozdelil more, dal im mannu a prepelice. Až potom na hore Sinaj dal vstúpil s nimi do zmluvného zväzku. Dal im 10 prikázaní a ľud s radosťou volal áno, áno.

Sloboda rozhodnúť sa pre Božie kráľovstvo alebo ho odmietnuť – na to máme plné právo. V živote to potom vyzerá tak, že jedni sa k cirkvi otvorene hlásia, iní nie. Lenže toto podobenstvo nie je o delení sveta na veriacich a neveriacich. O tom sú iné príbehy.
Podobenstvo o rybárskej sieti nastavuje zrkadlo, všetkým ktorí sa hlásia k cirkvi, ale ich –životy sú pravým opakom.
My sa často pýtame, Prečo Pán Boh toleruje všetkým zloduchom ich správanie? Prečo ich nepotrestá teraz a hneď? Prečo dovolí, aby mu robili hanbu?

Pointou podobenstva nie je stavať sa do úlohy sudcu, ani do úlohy asistenta sudcu. Aj keď na to zabúdame a radi sa do úlohy sudcu pasujeme. Také kompetencie nám neboli dané. Sudcovstvo prislúcha jedine Pánu Bohu.

Čo je však našou povinnosťou je premýšľať nad sebou a nad tým ako budú vyhodnotené moje vlastné skutky, keď nastane triedenie dobrých a zlých skutkov.

Ako ja sama obstojím pred Božím súdom?
Sú moje myšlienky, ktoré teraz víria v hlave v súlade s takou láskou, akou ma prijíma Pán Boh?
Sú moje slová, ktoré vypúšťam zo svojich úst v súlade s tým, čo čítam v Písme?
Keďže je kráľovstvo Božie medzi nami, dávam priestor tomu, aby rástlo vo mne a medzi ľuďmi?
Prechovávam úctu k človeku, ktorého stretávam na ulici?
Mám úctu k Bohu, ktorý je pri mne za každých okolností a veľmi nezáleží na tom, či si to pripúšťam alebo to odmietam?
Mám úctu k sebe samému, pretože to, že som tu a teraz, na tom nemám žiadnu zásluhu?
Sú moje skutky, ktoré konám v súlade s vlastnou túžbou, ktorá hovorí „Čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im?“

Moje každodenné správanie, rozhodovanie, myslenie sú odrazom toho, ako vážne prijímam kráľovstvo Božie, ako vážne počítam s Pánom Bohom. Potom platí aj to, že to, čo práve teraz zasievam, rozhoduje o mojej budúcnosti. O tom, či sa – povedané biblickou rečou – stanem nádobou, ktorú vyhodia von alebo ju zachovajú pre jej krásu a úžitok. O všetkom rozhodujem už tu a teraz.

Ak naše vnútro volá po prísnejšej ruke, po tvrdých opatreniach zvlášť voči tým ostatným, tak ako sa to kedysi pýtali rabína „Prečo nie je 10 Božích prikázaní na samom začiatku?“ Aj dnes sa môžeme pýtať, „prečo Boh netrestá iných aj nás samých viac, aby sme sa spamätali?“ Pretože Boh sa ponúka, Boh pozýva, Boh volá. Robí to aj práve teraz. Volá a chce byť súčasťou našich myšlienok, slov a postojov. To ostatné necháva na našej slobodnej voľbe. Na našom osobnom rozhodnutí. On bude účtovať až na konci vekov. Amen.

You may also like

Leave a Comment