Zo skúsenosti viem, že v tomto živote sú ľudia rozdelení do dvoch skupín. Tretia neexistuje. Všetci sú buď v jednej alebo v druhej. Jedna skupina ľudí sa podobá muche. Mucha si stále sadá na všetko špinavé. Napríklad, keď je záhrada plná krásne voňajúcich kvetov a na jednom okraji záhrady urobilo nejaké zviera nečistotu, mucha preletí cez celú túto nádhernú záhradu, ponad všetky kvety, no nesadne si na žiaden z nich. Len čo zbadá nečistotu, okamžite si na ňu sadne a začne sa v nej hrabať, vychutnávajúc smrad. A nedá sa z toho miesta odplašiť.
Ak by si teraz muchu chytil a ona by mohla rozprávať, na otázku, či vie, že niekde existujú ruže, iste by odpovedala, že vôbec nevie, čo to je. „Ja,“ povie ti, „viem, kde existuje smetie, záchody, nečistoty zvierat, kuchyne, špina:“ Jedna skupina ľudí sa teda podobá muche. Je to skupina, ktorá sa naučila stále vyhľadávať čokoľvek zlé a rozmýšľať o tom, nevediac a nechtiac nikdy zotrvať v dobre.
Druhá skupina ľudí sa podobá včele. Včela hľadá a sadá si na všetko dobré a sladké, čo existuje. Povedzme, napríklad, že do miestnosti, ktorá je plná nečistoty, niekto položil do kúta zákusok. Keď tam pustíme včelu, vzlietne a nesadne si nikam, pokiaľ nenájde zákusok.
Ak teraz chytíš včelu a opýtaš sa jej, kde je smetie, odpovie ti, že nevie. Povie ti: „Tam sú gardénie, tam ruže, tam tymián, tam med, tam cukor, tam zákusok“, – pozná všetky dobré veci a vôbec nebude vedieť o zlých. Toto je druhá skupina ľudí, tých, ktorí majú dobré myšlienky, rozmýšľajú o dobre a vidia dobré veci.
(Prevzaté z knihy Jeromonach Christodoulos Svätohorský, Starec Paisij, Prešov 1999, s. 81)
