„opustili Ho všetci a utiekli.“ Mk14,50
Po Judášovej zrade je Pán Ježiš vydaný do rúk nepriateľov. Jeden z Jeho najbližších ho zradil. O chvíľu ho zaprie aj ten, ktorý tvrdil pravý opak. Zvyšok učeníkov vynaložil dostatočnú námahu, aby čo najskôr utiekli z miesta diania.
Ježišova samota má pre nás veľký význam. Mnoho krát sa my sami ocitáme v pomyselnej Getsemanskej záhrade. Vnímame svoju opustenosť rodinami, priateľmi, kolegami. Hľadáme niekoho, kto by nám porozumel, pomohol, potešil. Často sa stáva, že práve takého človeka nedokážeme nájsť.
Preto je dobré vrátiť sa do evanjeliového príbehu, pripomenúť si Ježišovu samotu a uvedomiť si, že aj v tej skľúčenosti a trápení nie sme opustení. Ježiš ju prežil. Stav, ktorý my prežívame, pozná dokonale. Je dobré vstupovať s Ním do rozhovoru, zdieľať svoje pocity a načúvať tichému hlasu, ktorý sa k nám prihovára. Je to hlas Jeho Ducha, ktorého zámerom je naplniť nás pokojom.
Z Getsemanskej záhrady zaznieva ešte jeden odkaz: Ježiš neprepadá zúfalstvu. Aj v tej najťažšej chvíli zostáva verný tomu, čo učil: veľkému prikázaniu lásky k Bohu a blížnemu. Jedného z tých, ktorý mu chcel ublížiť, zázračne uzdraví a potom sa im všetkým vydáva k poprave. Dôvera Bohu za každých okolností je to, k čomu nás aj dnes pozýva. Veď nakoniec v nedeľu ráno sa Boh priznáva k Ježišovi a vzkriesi Ho z mŕtvych.
