„ … ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil“. Mk 14,21
Ježišovo prorocké napomenutie je adresované nielen Judášovi, ale aj všetkým bratom a sestrám, členom cirkevných zborov, ktorí sa schádzajú k oslave Pána Boha. Stačí málo, aby sa nepatrný skutok premenil na ohováranie, závisť či nenávisť. Dejiny cirkvi dokladajú, že aj odlišný pohľad na dianie v cirkvi, v štáte, v spoločnosti spôsobil zradu a mučenícku smrť.
Pán Ježiš hovorí práve o takej zrade Syna človeka, ktorú aj predpovedá. Pozná nás a vie, že radšej nasledujeme vlastné túžby a predstavy a menej hľadáme spoločné dobro, v ktorom by bol oslávený Duch Pánov. „Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich.“ (Mk 13,12)
Evanjeliá mnohokrát potvrdzujú, že aj keď nás Pán Ježiš pozná a vie ako zareagujeme, predsa to s nami nevzdáva. Stále čaká, že sa poučíme a zvolíme iný prístup. Dúfa, že v tom druhom človeku rozpoznáme Jeho a podľa toho sa k nemu budeme aj správať. Dúfa, že aj cirkev, ktorá je Jeho telom k sebe nájde cestu a bude pracovať na jednote a posväcovaní.
Judáš patrí k prvým, ktorý sa rozhodol robiť veci po svojom. Výsledkom je Ježišova zrada. Avšak nie je posledným, ktorý sa riadi vlastnými predstavami.
