Jedna malá dedinka, jeden drevený kostolík a jedna výnimočná osoba, ktorej meno by v dávnych kronikách uvádzali ako Strážkyňa pokladov. To všetko sú vzácnosti, ktoré sú paradoxne na dosah každému turistovi na severovýchode Slovenska.
Písal sa rok 1658. Skupina veriacich sa rozhodla postaviť si kostolík. Chceli miesto pre stretávanie sa Božieho ľudu a vedomú prítomnosť Všemohúceho. Ich túžba bola väčšia ako všetky prekážky. Dokázali nemožné! Postavili kostolík, ktorý vydržal storočia. Pretrvala vášeň pre zachovanie tradície. Už roky ju stráži strážkyňa, oddaná žena, ktorá prevzala tradíciu po rodičoch a starých rodičoch.
Zachovať tradíciu a zachrániť poklad, ktorý nahlodáva zub času a arogantní turisti, nie je jednoduché. Aj napriek tomu jej vášeň, motiváciu, lásku, zanietenosť bez veľkého potlesku je potrebné hľadať. Sledujúc jej výklad plný vážnosti a humoru aj vo mne sa natíska otázka: Čo jej dáva silu obetovať svoj čas, myšlienky a občas aj vlastné zdroje pre niečo, čo jej v skutočnosti nepatrí? Napokon, je iba strážkyňou pokladu. Neodbytná je ešte provokatívnejšia otázka zostáva: Horí v nás ostatných podobná vášeň?
