Dnes som vysádzala cibuľoviny a predstavovala si krásu jarných záhonov. Priznávam, mám rada kvety. Tie najobľúbenejšie sú v mojich záhonoch. Tulipánom patrí neodmysliteľné prvenstvo. Zvlášť červeným. Moja mama ich mala tiež vo svojej záhradke.
Kvety vo všeobecnosti majú v sebe jednu krásnu vlastnosť: čo do nich vložím, to mi vrátia späť.
Uvedomujem si, že je to istý obchod, veľmi výnosný. Nezraňuje. Naopak. Prináša hrejivý pocit na duši.
A potom je tu dotyk so zemou, ktorý ma upokojuje, lieči a pripomína dávny pôvod.
Podľa starých spisov sme boli stvorení z prachu zeme. To, čo je v nás vzácne, je dych života. Nenapodobiteľný, výnimočný.
Hmota, život a tulipány. V papierovej krabici som niekoľko krát našla poškodené cibuľky kvetov. A predsa uprostred každej z nich už klíči nový život. Kolobeh života pulzujúci okolo nás. Stačí tak málo. Stačí sa iba zastaviť a pozorovať. Vnímať veľkoleposť Tvorcu vo všednom svete.
V podstate sme Jeho predlženou rukou. On sám kedysi povedal: “Postarajte sa o zem, ktorú vám dávam do vlastníctva”. Zajtra na mňa čakajú ľalie a narcisy.
538
previous post