Pocta egu

by Andrea

Vyhrať slovný súboj. Presadzovať svoje argumenty. Kričať do prázdna. Ignorovať ostatné názory. Byť všetkými videný, chválený, uctievaný. Vychutnávať si lesk potlesku. To sú len niektoré prejavy ega, ktoré vyplývajú z komentárov na kresťanských fórach. Vraj existujú aj horšie. Tie však pre istotu nečítam. Stačí mi jed z našich kruhov.

Čo je alebo čo by malo byť cieľom diskusií? Podľa múdrych kníh diskutovať znamená nájsť riešenie, niekam sa dopracovať, objasniť. Mám taký pocit, že cieľom našich diskusií a komentárov je prehliadať potreby človeka, ignorovať jeho pohnútky, zabúdať na širší kontext, ktorý dotvára jeho osobnosť. Jednoducho napľuť čo najviac špiny na toho druhého a zvíťaziť.

Biblická predstava úcty k blížnemu rozmenená na vzájomný rešpekt, ocenenie, pokojný nádych a výdych, ktorá by v konečnom dôsledku bola prelomením kráľovstva Božieho v tomto svete, zostáva ilúziou.

Kedysi som počula jednu zaujímavú otázku: „Ktorému tímu by fandil Ježiš, keby bol na futbalovom zápase?“ Odpoveď sa mi zakorenila v pamäti: „Tešil by sa zo samotnej hry.“ V podobnom zmysle je by zrejme reagoval aj v diskusných fórach. Zaujímal by ho človek, jeho duša, potreby. Vášnivým debatám, promenádam ega by sa zrejme vyhol tak ako to častokrát urobil aj kedysi.

Čo keby sme si častejšie kládli otázku, ktorú si kládol On sám: „Pane, aká je Tvoja vôľa?“ namiesto bojového povzdychu „A teraz im všetkým ukážem!“

You may also like