… všetci boli rozhorčení, každý pre svojich synov a pre svoje dcéry. Tak Dávid hľadal posilu v Jahvem, svojom Bohu.
Príbeh Dávida poznáme. Fascinoval svojou vierou v Hospodina. A potom fascinoval svojimi pádmi a zlyhaniami. Nasledujúce riadky ho zachytávajú vo „veľkej tiesni, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, vskutku všetci boli rozhorčení, každý pre svojich synov a pre svoje dcéry. Tak Dávid hľadal posilu v Jahvem, svojom Bohu.“ (1Sam 30,6)
Platil za svoje rozhodnutia. Mal svetlé a temné stránky. Ako každý z nás. Padáme a vstávame. Stále dookola píšeme ten istý príbeh. Akoby cesta z bludiska neexistovala. Aj keď cesta je už naznačená.
Otázkou je, čím nás môže obohatiť mocný kráľ aj po toľkých rokoch? Je to jeho schopnosť znížiť sa pred Všemohúcim Bohom a prosiť o odpustenie. Opakovane si priznať svoje zlyhania. A potom je tu jeho túžba pokračovať vo vzťahu s Pánom Bohom. Dávid pri všetkých svojich pádoch pochopil, že Boh zostáva verný a milosrdný.
Je zaujímavé sledovať samých seba ako hľadáme bočné chodníčky, úniky, výhovorky. Namiesto toho, aby sme poprosili o odpustenie a vrátili sa domov. My sa nakoniec vrátime, ale dlho premýšľame, či Boh je pre nás tým najlepším riešením. Lenže úprimne, je niečo lepšie ako bezpodmienečné prijatie a bezpodmienečná láska?
Milosrdenstvo dokáže premieňať deštruktívne sily v človeku v sily konštruktívne. Deje sa tak vtedy, keď Božiemu milosrdenstvu vystavíme našu nedokonalosť.
