Sme zaopatrení

by Andrea

Syn môj, všetko, čo mám, je tvoje.

Lk 15,31

Mesiac február sa chýli ku koncu a my sme sa mohli spoločne zamýšľať nad rôznymi situáciami ľudských životov. Blízkosť smrti, obete psychického týrania, napätie v rodinnom kruhu a nakoniec frustrovaný syn z Podobenstva o márnotratníkovi. S týmto príbehom sa v priebehu roka ešte niekoľkokrát stretneme. To, na čo je dobré zamerať svoje myšlienky, je hnev človeka, ktorý vyhodnocuje situáciu na základe vlastnej optiky, vlastnej pravdy. Správanie mladšieho brata, ktorý premárni polovicu otcovho majetku ľahkovážnym spôsobom a nakoniec sa vracia späť, aby žil na úkor práce staršieho brata, je bezočivé. Ani otcovo vyčkávanie márnotratného brata a hostina, ktorú mu nachystá po návrate, nie je správne. Kde sa dožadovať spravodlivosti, keď ani spravodliví nie sú spravodlivými?

Beznádej, bezmocnosť a bezvýznamnosť. To nie sú iba myšlienky staršieho brata z podobenstva, to sú opakované myšlienky všetkých, ktorí sa snažia a predsa zažívajú nespravodlivosť. „Toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj rozkaz, a mne si nikdy nedal ani len …“. (v. 29) A odpoveď otca? Otec pripomína, čo máme a nemusíme hľadať. Je nám daný zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, vzťah k majetku, ale najviac vzťah k Otcovi. Je pre nás autoritou, jeho rozhodnutia si vážime. „Všetko, čo mám, je tvoje.“ Mladší syn to z pozície druhorodeného, slabšieho, nemá. Pýta si viac pozornosti, viac ochrany, starostlivosti. V snahe postaviť sa na vlastné nohy je to preňho náročnejšie. Stále má za sebou staršieho brata a otca, ktorí ho strážia. Aj preto musí padnúť a vstať. Zašpiniť sa a nosiť roztrhané šaty. Jesť zvyšky po nečistých zvieratách. Hodnoty staršieho brata a otca sú mu vzdialené. Taký je údel mladších bratov. Tých, na ktorých sa pozeráme z výšky a odvraciame tvár. Nie je to jednoduché. Otec to vie, a preto ho vyčkáva a preukazuje bezpodmienečnú lásku. K tomu pozýva aj nás, pretože to, čo je Otcovo, je aj naše. Je čas to posúvať ďalej.


Otázky k modlitbe a osobnostnému rozvoju

Čo z Božej starostlivosti mi v živote chýba? Čo zo svojej lásky mi ešte Boh nedal? Ako môžem rozvíjať a zveľaďovať to, čo som od Boha dostal?


(Text je súčasťou Diára Ora & Labora & Lege 2022.)