Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali, čo Otec prisľúbil, “to, o čom ste počuli odo mňa…
Prečo mali učeníci zostať v Jeruzaleme? Z mnohých dôvodov. Byť spolu a nebojovať medzi sebou navzájom, mať opakovanú skúsenosť so Vzkrieseným pri Večeri Pánovej, nanovo pochopiť podstatu kráľovstva Božieho. Znamenalo to aj nevzdialiť sa do najbližších Emauz – mesta symbolizujúceho vojenské víťazstvo Makabejských čias a rozpomínať sa na staré dobré časy. Zostať v Jeruzaleme znamenalo zostať blízko pri kríži: postupnej smrti s víťazným koncom. To je miesto odkiaľ pramení život naplnený Duchom Svätým. Ježiš to isté pripomína aj nám. Do Jeruzalema sa máme vracať zvlášť vtedy, keď sa sústredíme viac na seba a hľadáme úspech v našich plánoch, stratégiách, v našej moci. V jeruzalemskom kríži dostaneme odpoveď na naše otázky, nie v Emauzoch alebo akomkoľvek inom meste s jednoduchším riešením.
Ora et labora – Modli sa a pracuj
Ora: Pane, radi hľadáme lepšie a bezbolestné riešenia. Prosíme ťa o múdrosť a silu prijímať utrpenie ako spôsob nového a lepšieho začiatku. Amen.
Labora: Kedy ste si uvedomovali, že vaše utrpenie sa premenilo na veľké požehnanie?
Spracované
Silvano Fausti, Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1-12, Praha: Paulínky 2017, 20-26.