A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Čítam si biblické podobenstvo o nespravodlivom šafárovi. Dlh je tu tým, čo vychádza na povrch. V pokladni jeho pána chýbali peniaze. My nevieme na čo ich použil, prečo ich minul. Či to boli vážne pohnútky, alebo iba túžba po majetku. Isté je, že namiesto toho, aby peniaze vrátil, pokračoval v okrádaní svojho pána. Znížením dlhu vytváral ďalšie škody. Čo s podobenstvom, ktoré vyzdvihuje zvláštne praktiky? Má to byť aj naša cesta?
Pointa, ako sa zdá, je ukrytá v slove dlh, ktorý v aramejčine znamená hriech. Odpustiť dlhy potom znamená odpustiť hriechy a zrazu sme na inej lodi.
Je zaujímavé, že s podobenstvom tohto druhu veľmi intenzívne pracujeme, keď sa modlíme Modlitbu Pánovu. V pôvodnej verzii sa v skutočnosti modlíme takto: „odpusť nám dlhy naše, ako aj my odpúšťame dlžníkom našim.“ (Mt 6,12) Z toho vyplýva, že dlhy nie sú spojené iba s peniazmi, ale zahŕňajú aj ďalšie záležitosti.
Modlíme sa i za toto: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, odpusť nám naše záväzky, dlhy, bremená, povinnosti, ktoré sme nesplnili, nutnosti, ktorým sme sa vyhli, pohoršenia, urážky a útoky spáchané voči sebe a voči ľuďom, ktorých si nám poslal do cesty.“
Modlitba Pánova pokračuje slovami „ako aj my odpúšťame“ tým, ktorí majú voči nám záväzky, ktorí neplatia svoje dlhy a naše pôžičky, sú k nám neláskaví, nedožičia nám z Tvojho požehnania, neplnia si povinnosti, pohoršujú sa nad naším správaním, urážajú nás a útočia bez toho, aby mali k tomu skutočný dôvod.
Je výborné zažívať Božie odpustenie na vlastnej koži, ale ako je to s naším odpúšťaním? Odpúšťame s ľahkosťou? Alebo je nám blízka veta: „V živote ti neodpustím?“ Ak ju dokonca aj používame, potom je úplne namieste konštatovanie Pána Ježiša, ktorý hovorí: „Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život.“ (Lk 16,8)
Je výborné zažívať Božie odpustenie na vlastnej koži, potrebujeme však zároveň rozvíjať našu schopnosť odpúšťať.