Ak sa aj všetci pohoršia, ja sa nikdy nepohorším … Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem.
Príbeh utrpenia Pána Ježiša je krásne nastaveným zrkadlom do našich presvedčení. Koľkokrát sme nadšene zvolali „Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť“ (Lk 22,33), prípadne „Ak sa aj všetci pohoršia, ja sa nikdy nepohorším … Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem.“
Lenže ono sa to zvyčajne končí rovnako: príde skúška s otázkou. Naozaj to s tou vernosťou myslíš vážne? Naozaj ma chceš nasledovať za každých okolností?
Boli by sme naivní, keby sme si mysleli, že všetci zrádzame Krista rovnakým spôsobom – v záhrade pri ohníku. Ten zlý pozná naše slabé miesta a vie kam zaútočiť. Vie, čo milujeme a čoho sa nechceme vzdať. Preto sa pýta: naozaj máš radšej Boha ako svoje spoločenské postavenie, prácu, pohodlie, jedlo, domov, zdravie, peniaze … Každý z nás najlepšie vie, na čom lipne a čoho sa nechce vzdať za žiadnych okolností.
Čo s tým? Ako prekonať našu človečinu a vystaviť sa Božím plánom? Tým najľahším a zároveň najťažším riešením je odovzdať sa pôsobeniu Ducha Kristovho. „Pane použi si ma ako ty chceš“ nie je ľahké povedať. Na druhej strane, On vie najlepšie, čo potrebujeme a čo nám prospeje. Ak sa spoliehame na svoje predstavy, zvyčajne to nedopadne práve najlepšie.
Nič, čoho ste sa nevzdali, nebude nikdy naozaj vaše.
