Nie je to ten, ktorého chcú zabiť?
Možno vám už napadlo, že keby ste žili v Ježišovej blízkosti, vaša viera by bola pevnejšia, bez pochybností. Ježišova konfrontácia so Židmi však svedčí o pravom opaku. (Jn 7,25-30)
Uveriť v mesiášsky pôvod Pána Ježiša bránilo Jeruzalemčanom (a nielen im) práve to, že bol na dosah. Poznali ho ako chudobného kazateľa z Nazareta, chýbal mu vznešený pôvod a túžba po moci.
Na svoju dobu sa správal ako veľký revolucionár. Vo vzťahu k ženám, deťom, mŕtvym, vyvrheľom spoločnosti porušoval kultické predpisy a tradované zásady.
Priznať sa k Ježišovi a jeho postojom nebolo jednoduché. Túžba zabiť ho a umlčať je to, čo je blízke jeho oponentom, a práve na to naráža aj evanjelista Ján „tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: Nie je to ten, ktorého chcú zabiť?“ (Jn 7,25a)
Smrť na dreve kríža bola základným predpokladom, že Ježišove myšlienky časom umĺknu. Nestalo sa tak. Šíria sa ďalej, fascinujú a oslobodzujú utláčaných, strápených, odsúdených. Sám Ježiš hovorí, že Jeho Duch je slobodný od všetkých a veje si kam chce a ako chce. (Jn 3,8) Nech táto milosť pretrváva medzi nami aj naďalej.
Šiel som vtedy v mraze zimnou krajinou, v otvorených saniach zabalený do kožucha, zvonce na konských postrojoch nerušili okolité ticho, naopak, mal som pocit, že k nemu patrili. Na nebi svietilo milión hviezd a ja som pochopil, že mi tým hlásajú moc Božiu. Náhle mnou prenikol pocit nevýslovného blaha. Cítil som, ako by som sa vznášal, a moja bytosť sa pri tom znásobovala. Zrazu som nebol sám – bol so mnou Boh.
