ilustračná fotografia

8. marec 2022

by Andrea

Syn môj,

prešli tri mesiace. Niektoré situácie zvládam celkom dobre. Dokážem sa zasmiať, čítať. No, niektoré myšlienky sú nestráviteľné. Fakt, že Ťa už nikdy neuvidím, je desivý. V tomto sa teším na smrť. Bude vykúpením. Predstavujem si ako vám je tam kdesi dobre. Samá vyberaná spoločnosť. Až vám závidím. Tvoja milovaná babka, moja milovaná babka. Dve láskavé ženy. O čom sa asi rozprávajú? O varení? Počúvaš ich alebo zdieľaš aj svoje skúsenosti?

Vezmem Ťa za ruku a vyrazíme na prechádzku. Iba my dvaja. Tak ako sme to robili častokrát. Prechádzame sa a mlčíme. Sme radi, že sme spolu. Nič iné nepotrebujem. Okolo nás je všetko krásne a zelené. Veď ma poznáš. Aj moju predstavu raja. Samé kvietky, slnko, ticho.

Pomáha mi to prežiť. Neuchopiteľný a ľudský obraz lepšej budúcnosti. Zvláštne je, že ma to napĺňa pokojom aj v stave roztrieštenej duše. Kiež by sa dal vrátiť čas.

Mama

You may also like

Leave a Comment