Syn môj,
dnes by si mal 15 rokov. Od tretej rána som hore a zbieram silu prežiť tento deň. Nevládzem. Nohy ma zrádzajú a vnútro duše je rozbité. Pýtam sa prečo a odpoveď nenachádzam. Minule mi ktosi povedal, že túto otázku mám vyhodiť zo svojho slovníka. Že Boha nesmieme zaťažovať takými vecami. On má svoje dôvody. Ešteže máme Jóbových priateľov okolo seba. Radia nám, aj keď oni sami sedeli v jeho prachu bolesti nikdy nesedeli.
Želám si vrátiť čas a uvedomujem si svoju bezmocnosť. Vnímam trpkosť poznania. Isté veci nebudeme ovládať nikdy. Dych života môže darovať iba Jeden.
Tento deň by mal byť o Tebe, Filipko môj. Mala by som spomínať, ďakovať. Nechať Ťa odpočívať v pokoji. Ja nemôžem. Neviem. Kričím v zúfalstve a neviem si nájsť miesto pod slnkom.
Prepáč, že dnes viac myslím na seba.
Tvoja mama
