Syn môj,
viem, že si šťastný. Viem aj to, že si šťastný niekde inde. Lenže medzi nami: mám sa z toho tešiť? Si so svojím Pánom na miestach, ktoré si naša myseľ nevie ani predstaviť. Ale ja som strápená žiaľom.
Prišiel si mi to povedať vo sne. Stáli sme u nás doma na chodbe. Vedela som, že v tom čase si už po smrti. Chytila som ťa za tričko. Vlastne ťahala som ťa za tričko a prosila ťa, aby si vrátil domov. Ty si pokojne stál a usmieval sa. A potom si kýval hlávkou, že k nám domov sa už nevrátiš. Že tvoj domov je niekde inde. Aký si bol len šťastný.
Vieš Filipko môj, takého ako v tom sne som ťa nikdy nevidela. Bolí ma čo i len pomyslieť na to, že moje skutky lásky neboli dokonalé. Snažila som sa byť dobrou mamou. Nedokázala som to, čo dokáže náš Pôvodca. Ja viem, som iba človek. Druhá šanca napraviť čo som pokazila, nepríde.
Čo robiť? Žiarliť na Boha? Viem, sú to trúfalé myšlienky. Ale ja žiarlim, že ste spolu. Je vám dobre. No mne zostala veľká diera v srdci.
Prepáč mi syn môj, že sa neviem tešiť z tvojho šťastia. Prepáč, že ťa stále držím za tričko a ťahám k sebe domov. Neskutočne mi chýbaš.
Tvoja mama
