Električka číslo dva. Nastupujú tvoji spolužiaci a spolužiačky. Hľadám ťa očami. Čo ak sa náhodou objavíš? Nikde ťa nevidím a mňa sa zmocňuje bolesť, ktorá ma ničí už viac ako dva mesiace. Ničomu nerozumiem. Neviem pochopiť, prečo práve v ten deň si nemal reflexné oblečenie. Prečo sa prechádzka zmenila na tragédiu …
Prečo bolo medzi nami pretrhnuté puto? Výnimočné, silné, milujúce. Neraz si mi volal a chcel vedieť či som v poriadku. Bola som. Teraz nie som. Odišiel si a ja sa tu musím boriť s každým nádychom svojho života.
Syn môj, chýbaš mi. Hľadám ťa a nenachádzam. Dotýkam sa vecí, ktorých si sa dotýkal tisíckrát v nádeji, že … Že čo? Že sa vrátiš? Viem, že tvoje telo bolo spopolnené. Malú urnu som držala v náručí, kým ju nevložili do zeme.
Povedz mi, ako sa mám vyrovnať s tvojím odchodom?
Ľúbim ťa a neviem prijať, čo sa stalo.
Tvoja mama
